V Smoleniciach pod horou…

Nájsť cestu k Dáške Danišovej a jej rodinke nebolo ťažké. Hlavne ak máte takých dobrých navigátorov, akých som mala ja. Naše členky Vierka a Slávka dobre pani Dášku poznajú, pretože pracujú v jednom podniku. Keď sme vystúpili z auta, hneď sme ucítili úžasnú vôňu zmiešaného lesa, ktorý bol rovno za domom. Pred domom bol zase prameň pitnej vody a potôčik, ktorý bol tak čistý, že nájsť v ňom mloky a žabky nebol žiadny problém. Na krásnom šťavnatom trávniku pri dome sa pásli malé zajačiky a po chvíli k nám pricupitali dve zvedavé tigrované slečny. Hneď za nimi prišli dve malé rozospaté mačiatka, ktoré krásne voňali slamou, na ktorej doteraz sladko spali. Mala som pocit, že sme prišli do malého „karpatského raja“. K dokonalosti chýbala už len šálka voňavej kávy, ale aj tento posledný sen nám naša hostiteľka Dáška hneď splnila. Rozprávanie a fotenie v „karpatskom raji“ sa teda mohlo začať…

Micka je mladá mačička, ktorá ešte nemala ani rok, keď v máji 2008 priviedla na svet svoje prvé mačiatka. Napriek tomu je úžasná a starostlivá mama!

Druhou už dospelou mačičkou je Mafia, ktorá tiež v máji čakala mačiatka, ale pre zápal maternice sa narodili predčasne. Micka aj Mafia sú už vykastrované, čo je od pani Dášky veľmi zodpovedné…

Micka je jemná a prítulná s čarom egyptskej mačky…

Micke sa synovia naozaj vydarili…

Kocúrik vľavo zostáva doma, lebo jeho bielym ponožkám a bielemu podbradníčku sa jednoducho nedalo odolať…. Jeho rovnako krásny braček (vpravo) hľadá novú milujúcu rodinu!

Tretím dospelým mačacím obyvateľom dvora je kocúr Muro, ktorý má podľa mňa najdlhšie nohy na svete!

Spoločne je nám dobre…

A takto vyzerá medzidruhová komunikácia…

Tak už viete ako vyzerá pohoda?

Tá ľudská sa od mačacej v podstate ani nelíši… =)

Od pani Dášky sme odchádzali oddýchnuté, nabité energiou a dobrou náladou. Ona a jej mladšia dcérka Andrejka sú pravými milovníčkami zvierat. Ich úžasný a zodpovedný prístup môže byť vzorom pre všetkých…

P.S.: Aby som nezabudla – v lese za ich domom bývajú srnky, ktoré sa neboja prísť aj blízko k plotu. Určite cítia, že v „karpatskom raji“ im žiadne nebezpečenstvo nehrozí!

text a foto © Mgr. Marta Vozárová